Skleróza multiplex - kauza pana D.M.

09.12.2015 18:05

Mám 33 rokov a sklerózu multiplex mi oficiálne diagnostikovali v roku 2012. Choroba však nastupovala už dlhodobejšie a prvé záchvaty sa u mňa prejavili už v roku 2011, keď som bol hospitalizovaný so zápalom očného nervu pravého oka. V nemocnici som podstúpil liečbu kortikoidmi a absolvoval som množstvo vyšetrení, no vtedy ešte nezistili nič. Ďalší záchvat nastúpil na konci roka. Stratil som stabilitu, krútila sa mi hlava a býval som unavený. Myslel som si, že je to zo stresu a práce, ale keď mi o dva mesiace nato začalo tŕpnuť celé telo, najmä ľavá strana, zle sa mi chodilo a v pravej ruke som neudržal šálku, navštívil som nemocnicu opäť. Tentokrát aj pomocou lumbálnej punkcie zistili, že mám sklerózu multiplex. Bol to šok pre mňa aj pre celú rodinu. Zrazu máte pocit, že sa život skončil, nič nebude také ako predtým a v podstate sa vám nechce žiť, lebo vo vás pretrváva pocit zlyhania. Frustrácia však netrvala dlho. Vďaka manželke a hlavne s jej podporou sme spoločne začali proti tomu bojovať. Dali sme si spočiatku veľmi jednoduché ciele. Chcem samostatne chodiť a používať ruky bez obmedzenia. Veľa sme si o tom čítali na internete a snažili sme sa riadiť radami iných. Pochopili sme, že konvenčná medicína nebude stačiť. Prekvapilo nás, že mnohí ľudia s týmto ochorením sa z neho dostali a žijú normálny život. Väčšina rád a skúseností mali jedno spoločné: treba zmeniť stravu a životný štýl. Začali sme teda stravou a redukciou stresu. Bolo treba chorobu prijať, zmieriť sa s ňou a nehnevať sa na seba ani na svoje okolie. Bolo treba doslovne postaviť sa na nohy a bojovať. Prešiel som výlučne na vegetariánsku stravu, začal som brať rôzne výživové doplnky a informačné preparáty na očistu tela, podporu dráhy pečene, obličiek a nervovej sústavy. Začal som chodiť na reiki, masáže, na biorezonanciu, doma som si robil zásadité kúpele. Popri tom sme s manželkou cvičili jogu, meditovali sme a chodili sme na prechádzky, veľa sme sa rozprávali a snažili sme sa prísť na to, čo mohlo byť aj psychickým spúšťačom choroby. Po roku som šiel na kontrolné MR a výsledky boli fantastické, ani lekári nechceli veriť, ako je to možné. Potvrdil sa regres nálezu, všetky ložiská boli neaktívne, zastavil sa zápalový proces. Jedno veľké ložisko v mieche sa rozpadlo, jedno úplne vymizlo. Môj celkový stav sa zlepšil, končatiny odtŕpli, výrazne som schudol a cítil som sa výborne. Aj naďalej však pretrvávala únava a problémy s močením. Eufória však netrvala dlho. Dva mesiace po pozitívnom výsledku MR som dostal ďalší záchvat... To bola jeseň 2013, prestal som vidieť na pravé oko, hospitalizovali ma a liečili kortikoidmi.

Na jar 2014 som začal užívať kvapky MMS (najskôr 2-3 kvapky, potom až 6 kvapiek, ale prišla kríza, zvracanie, blok a istú dobu som MMS odmietal). Náhodou (šťastnou) sme sa dozvedeli o pani Bláhovej a jej dlhoročných výskumoch o možnej súvislosti medzi parazitmi a SM. Pozerali sme si jej články, príspevky, záznamy z konferencií a rozhodli sme sa ju kontaktovať. Ona nám dala kontakt na pani Bulišovú v Brne, ktorá sa stala našou poradkyňou riadenej detoxikácie. Celý proces trval až do leta 2015. Bolo to veľmi náročné, bolo treba disciplinovane dodržiavať všetky pokyny pani Bulišovej: vrátil som sa k MMS, užíval som kvapky Joalis a Naděje, chloroquin, albendazol, praziquantel, iverfast, hetrazan, macmirror... V Brne som bol 3 krát na prístrojovej diagnostike a kontrole.    

Pozitívne účinky terapie sa dostavili takmer okamžite. Únava zmizla už po 2 týždňoch od začiatku užívania antiparazitík a informatík, výrazne sa zlepšilo močenie a postupne som sa vracal do úplného „normálu“ a dnes sa cítim ešte lepšie ako predtým ako mi diagnostikovali ochorenie. Už dva roky som nemal záchvat, MR nález je stabilný, som plne zapojený v pracovnom procese. Niekedy reagujem na stres miernym tŕpnutím končekov prstov. Viem, že musím byť aj naďalej veľmi opatrný, po veľkom vypätí veľa relaxovať. Uvedomujem si, že ak má môj pozitívny stav zostať stabilný, musím na sebe aj naďalej vedome pracovať a zrejme budem opäť musieť po istom čase prejsť ďalšou „preventívnou“ detoxikáciou.

Od roku 2012 užívam aj interferón beta. V roku 2013 veľmi pravidelne (3 krát týždenne), neskôr menej pravidelne. Momentálne si ho pichám len raz do týždňa. Vedľajšie účinky sú veľmi nepríjemné a momentálne uvažujem, že ich prestanem brať úplne. Môj príbeh je však zrejme trošku iný ako ostatné, ktoré som čítal. Nemôžem povedať nič negatívne na moju neurologičku. Celý čas mi bola oporou (v konvenčnej liečbe) a do veľkej miery som jej vďačný za to, že som sa k ochoreniu postavil tvárou a začal mu čeliť.

Podľa môjho názoru neexistuje len jeden spôsob boja s SM. Myslím si, že k nej treba pristupovať komplexne: strava, psychické vyrovnanie, detox. Ďakujem klasickej medicíne za rýchle zvrátenie symptómov, za dobrú diagnostiku a za zobrazovaciu techniku (MR). Ďakujem celej alternatívnej medicíne a tradičnej čínskej medicíne za snahu vidieť súvislosti, za celostné liečenie - nie symptómov, ale podstaty ochorenia. Všetkým, ktorí čelia tomuto ochoreniu prajem veľa odvahy a chuti bojovať. Nie je to ľahké, vyžaduje si to veľa zmien v živote, ale ten výsledok stojí za to.         

D.M.          

Zpět